🌟 Svetielko: Keď sa srdce znovu otvára 🌟

Omrvinka kráčala po lúke so svojím srdiečkom v dlaniach. Už nebolo smutné – len tiché, opatrné. Každý jeho lúč poznal cenu lásky.
„Ako spoznám, že môžem znova veriť?“ spýtala sa Láskavienky.
„Nie cez slová,“ odpovedala. „Cez pokoj. Tam, kde tvoj dych plynie prirodzene, kde sa tvoje svetlo nerozplynie v tme iných – tam môžeš rásť.“

Omrvinka sa usmiala a pozrela k oblohe, kde sa vietor pohrával so svetlom.
„Takže nie všetci, ktorých stretnem, sú pre moje srdce?“
„Nie,“ zašepkala Láskavienka. „Niektorí sú len zrkadlom, ktoré ti ukáže, čo si sa naučila. Ale potom príde niekto, pri kom tvoje svetlo prestane bojovať. A to je láska, ktorá zostáva.“ 💫

Zem zjemnela pod jej nohami, kvety sa naklonili a lúč slnka sa dotkol jej srdca. Omrvinka ho nechala rozžiariť — nie pre niekoho iného, ale pre seba. A vtedy pocítila, že ten, kto naozaj miluje, nikdy nestratil vieru — len ju premieňa na múdrosť. 🌸

🌈 Posolstvo:

Nie každé srdce, ktoré stretneš, ťa má milovať. Niektoré ťa prišlo len prebudiť. Zrelá láska sa nehľadá – ona vzniká tam, kde obaja chránia svetlo, nie vlastné ego. 💛

🌱 Vedomá úloha na zamyslenie 🌱

Dnes si spomeň na človeka, pri ktorom si cítila pokoj. Nie vášeň ani strach – pokoj. Napíš si, aké to bolo cítiť bezpečie bez potreby dokazovania. To je jazyk zrelej lásky – tichý, pravdivý, prítomný.💫