🌟 Svetielko: Múdrosť srdca 🌟

Na kraji lúky sedela Omrvinka. Jej srdiečko bolo unavené — nie od nedostatku lásky, ale od toho, že ju stále dávala tam, kde nebola prijatá. 🌾

Láskavienka si k nej ticho prisadla, v očiach mala pokoj i múdrosť. „Vieš, moja malá,“ zašepkala, „nie každý, kto túži po svetle, je pripravený ho uniesť.“

Omrvinka sklonila hlávku k zemi. „Ale ja som len chcela, aby boli šťastní.“
„A boli?“ spýtala sa Láskavienka jemne.
Omrvinka potichu pokrútila hlavou. „Nie. Mysleli si, že keď odpúšťam, je to preto, že som slabá. Že keď čakám, môžu zabúdať. A keď milujem bez podmienok, že sa to rozumie samo.“ 💔

Láskavienka sa usmiala a položila jej ruku na srdce. „To nie je tvoja chyba Omrvinka. Tvoja láska bola čistá. Ale kto nemá emocionálnu múdrosť, nerozpozná dar — považuje ho za samozrejmosť.
Kto ešte nevyrástol do úcty, zamieňa lojálnosť s naivitou, odpustenie so slabosťou a trpezlivosť s povolením neúcty.“

Omrvinka vstala a zrazu si uvedomila, že svoje srdiečko drží v dlaniach. Pozrela naň a ticho sa spýtala: „Komu ho dám?“
„Každý chce lásku,“ povedala Láskavienka, „ale nie každý ju vie prijať. Tvoje srdce je kvet, Omrvinka. Nedať ho niekomu, kto ho nevidí, nie je sebeckosť. Je to múdrosť.“ 💛

„A čo mám teda robiť?“ zašepkala Omrvinka.
„Nič nelám,“ odpovedala Láskavienka nežne. „Len sa nauč rozpoznať, kam tvoja láska patrí. Láska je dar, no nie je na učenie rozumu. Dávaj ju tam, kde kvitne rešpekt, kde tvoj pokoj nie je chaosom, kde tvoje svetlo nie je tieňom. Nie všetko, čo žiari, chce svetlo. Ale tam, kde je srdce pripravené, tvoja láska rozkvitne ako lúč, ktorý sa už nemusí skrývať.“ 🌸

V tej chvíli sa zdvihol jemný vánok a pohladil lúku, ako by sama Zem šepkala:
„Chráň svoje srdce. Si dosť.“ 🌿✨

🌈 Posolstvo:

Skutočná láska potrebuje aj múdrosť. Nie preto, aby sa bála, ale aby rozumela. Chrániť svoje srdce neznamená prestať milovať — znamená poznať hodnotu svojho svetla. Láska je posvätná a patrí tam, kde je videná, vážená a chránená. 💛

🌱 Vedomá úloha na zamyslenie 🌱

Spomeň si na chvíľu, keď si cítil, že tvoja láska alebo snaha nebola videná. Neodsudzuj toho človeka, len si v duchu povedz: „Moja láska bola školou pre jeho dušu.“ Potom si polož ruku na srdce a spýtaj sa: „Cítim sa tu v bezpečí?“ Ak tvoje srdce váha, dovoľ si spomaliť. Napíš si, čo pre teba znamená láska, ktorá kvitne — kde je rešpekt, pokoj a vzájomná úcta. Na záver si pošepkaj: „Moje srdce je poklad a ja rozhodujem, komu ho zverím. Moja schopnosť cítiť je dar, nie slabosť.“ 💫