🌟 Dvere, ktoré si neotvoril 🌟
Omrvinka dnes trošku hundrala.
Musela pozbierať jablká, ktoré nepozrážala, pozametať lístie, ktoré nenafúkala – a ešte aj zatvoriť dvere od veterníka, ktoré určite ona neotvorila.
„To predsa nie je fér!“ zamrmlala si popod nos.
Z neďalekého stromu sa však ozvalo známe zahúkanie:
„Hu-hú, niekedy sú tie najväčšie dvere práve tie, ktoré si neotvorila, ale zavrela.“
Omrvinka sa otočila – bola to sova Mudrynka, múdra ako štyri knižnice naraz.
„Ale ja som nič neurobila z toho neporiadku,“ bránila sa Omrvinka.
Mudrynka zlietla dolu, posadila sa na starý konár a s úsmevom jej zašepkala:
„Keď robíš niečo pekné, aj keď nemusíš – práve vtedy rastie tvoja sila.“
„Sila?“
„Áno. Lebo každé malé rozhodnutie – zatvoriť dvere, ktoré si neotvorila, alebo upratať tanier, z ktorého si nejedla – je ako lúč. A keď sa tieto lúče spoja…“
„...môžu rozžiariť budúcnosť?“ usmiala sa Omrvinka.
Mudrynka prikývla. „Poď, ukážem ti.“
Priviedla Omrvinku k Láskavienkinmu Portálu dvoch ciest.
„Pozri doľava,“ povedala.
V obraze videla sama seba, ako prejde okolo otvorených dverí a lístia, bez toho, aby si ich všimla. Všetko ostalo tak, ako bolo – studený prievan, neporiadok… a ľudia, ktorí sa tvárili, že každý má dosť starostí sám so sebou.
„A teraz doprava.“
Tu videla seba, ako zatvára dvere, pozametá lístie a pritom sa usmieva.
O chvíľu k nej pristúpili iní, pomohli jej, a spoločne vyčistili celú záhradu.
„Vidíš?“ usmiala sa Mudrynka. „Jeden lúč zapáli ďalší, a nakoniec je svet plný svetla.“
„Lebo dvere, ktoré dnes zavrieš pre dobro celku,“ zašepkala Mudrynka, „zajtra otvoria tie správne – priamo pre teba.“
Portál zmizol a Omrvinka zobrala metlu. Tentoraz pozametala s úsmevom aj lístky, čo tam vietor ešte nechal.
Nie preto, že musela. Ale preto, že chcela byť lúčikom v niečom veľkom.
Vtom pocítila jemné teplo v srdiečku – ako tiché „ďakujem“, ktoré neprišlo od nikoho, koho videla.
Mudrynka sa pousmiala:
„To bol vesmír. Lúče, ktoré rozdáš, si vždy nájdu cestu späť. Niekedy práve vtedy, keď ich najviac potrebuješ.“
✨ Úloha: Vyber si dnes jednu drobnosť, ktorú by si najradšej odložil/a. Urob ju hneď, potichu a poriadne. Potom si všimni, čo sa v tebe uvoľnilo – ten pocit je prvá otvorená bránka.