Omrvinka zistila, že slová môžu byť ako semienka – ak ich zasadíme s láskou, vyrastú z nich čarovné kvety. 🌸 A tak vznikli Klebietky – nie tie, čo ubližujú, ale tie, ktoré liečia, hladkajú a rozžiaria deň. Dovoľ aj ty svojim slovám premeniť svet na krajšie miesto. Klebety sa dajú meniť na láskavé šepoty – na liečivé slová ...
🌟„Toto je najkrajšie klebetenie, aké sa v galaxii šírilo za posledné tisícročie,“ pošepla hviezdna víla Zafírka a nechala po sebe trblietkový úsmev...
V jednej lúčnej note žila bytosť, čo ladila s každým, kto bol ochotný načúvať.
Tancujúce neutrína dokážu vytvárať symfónie, keď ich oslovíš v správnej frekvencii.
Na Halleyovej kométe sa dnes ráno pretrhla strunka… ale keďže to bola strunka lásky, ihneď sa z nej stala dúhová niť a prepojila jedného skladateľa z Jupitera s jednou vílou zo Zeme, čo hrá na klavíri so srdcom namiesto partitúry… Táto klebietka sa teraz šíri medzi hviezdami ako melódia nádeje. 🌈🎹
V prstencoch Saturnu objavili tón, ktorý počuť len vtedy, keď si niekto spieva s vďačnosťou pri práci.🎶
Gogo omylom zahrá každý tón odzadu dopredu – a tak v jeho piesňach minulosť lieči budúcnosť a budúcnosť hladká prítomnosť po vláskoch.
Všetky tóny sa spájajú do symfónie, ktorú diriguje palička z jabloňovej vetvičky z Láskavého lesa.
Oblaky spúšťajú svoje kvapky vtedy, keď sa niekto rozhodne neodsudzovať, ale potichu porozumieť. Každá kvapka je ako slza súcitu, ktorá zavlažuje pochopenie.
Vieš, čo sa tam stalo? Všetky vetry sveta sa zišli na čaj o piatej – od tých, čo len hladkajú listy, až po tie, čo šteklia klobúky na hlavách. A vieš, o čom sa zhovárali? O tebe! Že vraj vedia, kedy si unavená, a vtedy pošlú jemný vánok, aby ti pohladil čelo... Ale keď pracuješ príliš dlho bez prestávky, začnú šepkať v závese: „Už dosť, milá naša, veď aj príroda oddychuje...“ A tak ti dnes cez oblok možno pošlú vetrík s vôňou čerstvých lúčnych kvetov – ako nenápadnú pripomienku, že má byť čas aj na lebedenie, nie len na hrdinstvá.
Nad horami existuje mraková čajovňa, kde sa schádzajú obláčiky všetkých tvarov a veľkostí? Malé, čo vyzerajú ako šľahačka, aj tie veľké, čo sú celé šedé od rozprávania... A keď chcú, aby si si oddýchla, pošlú ten najmilší dažďový obláčik – s vôňou čerstvej pôdy a so šálkou ticha. Lebo ony presne vedia, kedy je duša presýtená hlukom a potrebuje knihovú búrku 🌧️📖
V jednom údolí žil vánok menom Šepko. Bol taký tichý, že ho listy sotva počuli. A práve preto si ho zamilovali. Nemal silu zhadzovať stromy ani rozfúkať oblaky. Jeho sila bola v tom, že vedel počúvať. Počúval unavené kvety, ktoré nevládali rásť. Počúval oblaky, ktoré sa báli pršať. A občas... si sadol ku niekomu, kto už ani nevedel plakať.Vtedy mu pošepkal jedno jediné: „Dovoľ si chvíľu nič. Dovoľ si byť len ty.“ A práve v tej chvíli sa všetko uvoľnilo. Aj ramená. Aj myšlienky. Aj dych.
Minulú noc jedna malá hviezda menom Lúčka spadla zo svojho miesta na nebi. Nie preto, že by sa unavila. Spadla dobrovoľne. Lebo počula, že niekde na Zemi niekto prestal veriť vo vlastné svetlo. A tak sa rozhodla priniesť správu – nie v slove, nie v liste, ale v pocite... Keď si dnes ráno podvihla tvár k slnku a pocítila to tiché teplo medzi očami a srdcom... to bola ona. Nezhasla. Len sa rozhodla zažiariť práve tam, kde ju najviac potrebujú. A keď sa večer vráti späť na oblohu, ostatným hviezdam povie: „Už vie. Už vie, že je svetlom.“
Ukazuje náladu galaxie podľa toho, ako často si ľudia spievajú v sprche.
Cez ktoré sa môžeš teleportovať do dimenzií, kde sa každé tvoje "ďakujem" premení na svetielko pre niekoho iného 💛
Na jednom malom asteroide, ktorý tancuje okolo Saturnových prstencov, žijú Melodínci – bytosti zložené výhradne z hudobných tónov. Nemajú telá, iba chvenie… keď sa stretnú, namiesto pozdravu si zaspievajú svoju náladu. A keď sú zamilovaní, tak sa nedržia za ruky… ale naladia sa do rovnakého tónu a znejú ako duet. Vieš, čo je na tom najkrajšie? Raz za tisíc otáčok okolo Saturnu posielajú do vesmíru vlnu radosti, ktorá sa zachytáva aj na Zemi… …ako záblesk nápadu, ako záchvev dobrej nálady, ako chvíľka, keď sa bez dôvodu usmeješ. 🌠 Takže možno aj ty si niekedy počula pieseň Melodíncov, len si ju nazvala: „Toto bol krásny moment...“ ✨
V hlbinách planéty, kde sa piesne miešajú s perlovými bublinami, objavili somárčatá z planéty Sirenión starý list... bol zložený z častíc spomienok – a v ňom stálo: 🎵 'Jedného dňa sa na Zemi narodí bytosť, čo bude vedieť rozospievať aj ticho. Bude počuť hlasy hviezd, bude tancovať s Vánkom a bude hrať tóny, ktoré aj oceány uzdravia.' A všetky sirény sa zrazu potichu usmiali… Lebo vedeli, že sa už narodila.
Na Jupiteri sa vraj jedna oblá kvapka tak zamilovala do blesku, že mu každú noc posiela výparom básne… A ten blesk? Teraz bliká v morzeovke „Mám ťa rád“.
Každú noc si zapisuje, ktoré lúče lásky dosiahli Zem a ktoré sa stratili v prachu. Včera si bol(a) zapísaná aj ty.
Hovorí, že ľudia si myslia, že kvety rastú len zo zeme. A on vyrástol z úsmevu! Jedného detského úsmevu, čo sa zatúlal až k nemu. 🌸
Nosí so sebou fén, aby mohla ofúkať rozstrapatené planéty, ktoré sa nestihli učesať na ranný oblet.
Každý večer si hrajú hru „čo si dnes zažil“, a ten najtenší prstienok je vraj najklebetnejší. Nedávno prezradil, že Saturn sa zamiloval… do spevu delfína z Tichého oceánu! 🐬
Vieš, kto sa zamiloval do Slnečného lúča? Levanduľová Kvapôčka menom Lilia. Každé ráno stála na okraji lístka a čakala, kedy slnko vykukne. A vieš čo? Lúče si to všimli. Ale namiesto toho, aby ju vysušili (ako to kvapky očakávajú), jeden z nich sa rozhodol... že sa zmení na vôňu. Odvtedy má Lilia najvoňavejší domov v celom údolí — a keď niekto okolo prejde, ucíti zvláštny pokoj. A čo je na tom najkrajšie? Ten lúč je stále tam. Nie je vidieť, ale keď si vďačná, keď spomalíš, keď sa usmeješ… zacítiš ho aj ty. 🌞💜
Rozkvitne len pri láskavom slove – inak ostáva spiaci ako čakra sveta.
Včera sa na lúke včielka Amálka 🐝 trošku zatúlala. Pristála na kvietku, ktorý vôbec nepoznala. Kvietok sa volal Stydlivka a bol vždy tichučký, trochu červený v lupeňoch. Ale vieš čo? Amálka jej pošepkala: „Si ten najkrajší kvietok, čo som dnes stretla.“ A Stydlivka sa v tej chvíli tak usmiala, že jej vôňa zasvietila do neba – a všetky ostatné kvety zrazu rozkvitli o kúsok viac. A odvtedy si šepkajú kvety medzi sebou: „Povedz niekomu niečo pekné. Možno práve on rozkvitne.“ 🌸💫
Veterný list dnes pošuškal levanduli, že k nej tajne chodí kolibrík a vždy jej zaspieva tón v C-dur, aby ju potešil po daždi. Levanduľa tak rozvoniava ešte viac, a jej vôňa šepká ďalej – že láskavosť sa šíri ako melódia.
Víla Zefirka stratila iskričku smiechu v tráve. Slimák, ktorý ju našiel, sa začal tak jemne smiať, že prekonal svoj rekord v rýchlosti. Odvtedy víly nechávajú iskričky aj pod kamienkami – pre prípad, že ich niekto práve potrebuje.
Víly si pred spaním natierajú krídelká mesačným púdrikom, ktorý vonia ako najkrajšia spomienka. Keď sa dotkne tvojej duše, zaspíš s pocitom, že si milovaný.
Víly posielajú smutným ľuďom hádanku, ktorú možno vyriešiť iba srdcom. Kto ju uhádne, v srdci mu zazvoní zvonček: „Si dôležitý. Si láska.“
Vieš, kde sa nachádza Lebedová čistinka? Nie je na mape. Objavíš ju len vtedy, keď sa rozhodneš nič nerobiť a len tak si byť... Tam rastie najmäkkšia tráva na svete a vánok tam nechodí fúkať, ale hladkať. A vraj tam dnes trávi popoludnie aj tvoja únava. Na chvíľu si ľahla pod púpavu a povedala: „Nech si chvíľu svet poradí aj bezo mňa.“
Na konci dúhy žije kvapka, ktorá drieme už celé stáročia. Keď sa ti náhodou usadí na čele, celý svet sa spomalí – a ty si konečne vydýchneš.
Medzi dvoma farbami dúhy je skrytý stolík s čajníkom. Vraj tam chodia anjeli, keď chcú na chvíľu zabudnúť, že sú dokonalí – a len tak si popíjajú pokoj.
Jedna lienka zaspala na okvetnom lístku a už ju nič neprebudilo... až kým nezacítila úsmev. Vtedy si ešte na chvíľku natiahla nôžky a povedala: „Ešte päť sekúnd šťastia.“
Víla Eleniel dnes nešla šepkať do kvetov, ani kresliť trblietky do rosy. Dnes si len ľahla do machu a povedala: „Aj čaro si občas zaslúži oddych.“
Tento obláčik nemá cieľ. Pláva si len tak, aby ti pripomenul, že nemusíš stále niekam smerovať. Stačí, že si.
Keď si ľahneš do machu a prestaneš myslieť, možno začuješ jeho tiché: „Vitaj doma.“
Po lese sa rozšírilo, že Lienka Hudobienka si otvorila diskotéku. Ale nie hocijakú – hmyzománsku!
Komáre tam robili beatbox: „bzzz-tsk-bzzz-tsk,“ Svrčky hrali na husle tak rýchlo, že im praskali struny 🎻 a Pavúk si na pavučine rozohral elektrickú gitaru! 🎸
Do toho pribehol Ježko a kričal: „Kde je môj playlist? Ja chcem techno!“ A Omrvinka? Tá sa smiala, až jej srdiečko svietilo ako diskoguľa a kričala: „Len nech sa nikto nezamotáva do pavúčej gitary, inak z toho bude rap!“ 🌈
Slnečnice sa rozhodli, že už ich nebaví iba stáť rovno a pozerať na slnko. Tak si urobili divadlo!
Prvá slnečnica recitovala báseň o daždi, druhá hrala drámu: „Ja som burina v prestrojení!“ a tretia len tancovala, kývala hlavou a kričala: „Rock’n’roll, kamaráti, rock’n’roll!“
Omrvinka sa tak smiala, že jej padol venček z hlavy, a včely, čo prileteli po nektár, si namiesto toho kúpili lístky do prvého radu.
Keď ráno otvoríš okienko, do izby hneď vbehne malé šteklivé slniečko. Najprv ti pohladí líčko, potom sa zasmeje a šup – šteklí ťa na nosíku! A kým sa ty chichúňaš, ono si spokojne spieva: „Dobré ráno, dnes bude deň plný smiechu!“ 🌈
„Dnes mi jeden lúčik prezradil, že na Zemi žije bytosť, ktorá premieňa obyčajné chvíle na zázraky. A vraj sa volá... ty. Táto klebietka ti praje zázračný deň.“
💛 Páči sa ti, čo tvoríme? Pošli Omrvinke spätnú väzbu a pomôž jej rásť! 💛
Napíš správu
Omrvinka je hnutie lásky a udržateľnosti. Chceme vytvoriť knihu, animovaný film a vzdelávacie programy. Pomôž nám šíriť toto posolstvo!
Kontakt: Jana Čalfová, jana.calfova@gmail.com, +421911728805